Tak vezmime si hlavne evanjeliá. Podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi z Lukášovho evanjelia 18, 10-14. Je to známe podobenstvo a končí: Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu. Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený." Ježiš hovorí, že ospravedlnený odchádza mýtnik, ktorý s pokorou a ľútosťou prišiel za Bohom, aby mu odpustil hriechy. Ďalšie podobenstvo je z Lukášovho evanjelia tiež 5,17-24. Toto podobenstvo je spomenuté aj v Matúšovom a Markovom evanjeliu, no v nich nie je až tak dobre opísané. 20 Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy." 24 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy". Ježiš hovorí, že sa odpúšťajú mu hriechy pre jeho vieru a na to zákonníci a farizeji vravia, že ako to, že mu odpúšťa hriechy. Ježiš im odpovedá, že má tu moc odpúšťať hriechy. Iné miesto Lukášovho evanjelia vraví o kajúcej a milujúcej žene. Je to Lk 7,36-50. 47 Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje." Ježiš jej odpúšťa hriechy pre jej veľkú lásku. Na to však ešte spomína: 50 On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!" Máme tu opäť pokánie, vieru a navyše lásku. Nedá sa zabudnúť na pasáž z Lukášovho evanjelia, kde Ježiš odpúšťa zločincovi ukrižovanému s ním. To bolo spomenuté taktiež aj v tom filme. Je to pasáž Lk 23,39-43. Zločinec na kríži sa doznáva ku hriechom ktoré spáchal a prijíma za ne aj spravodlivý trest. Napokon prosí pokorne Ježiša, aby si na neho spomenul keď príde do svojho kráľovstva. Jánovo evanjelium v šestnástej kapitole 8 a 9. verši vraví, že Tešiteľ ukáže čo je hriech a že hriech je to, ak človek neverí v neho, teda v Ježiša. Ján na inom mieste v ôsmej kapitole 24. verši píše: Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch." Dvadsiata kapitola Jánovho evanjelia vo svojom 22. a 23. verši píše o tom, ako Ježiš predáva moc odpúšťať hriechy na apoštolov. Takže apoštoli dostávajú túto moc od neho. Jn 20:22-23 Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané." A napokon posledná vec z Matúšovho evanjelia: Mt 12:31-32 Preto vám hovorím: Ľuďom sa odpustí každý hriech i rúhanie, ale rúhanie proti Duchu sa neodpustí. Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by však povedal niečo proti Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani v tomto veku, ani v budúcom.
Takže spravil som určitý výpis z evanjelií o hriechu a o odpustení. Z týchto pár riadkov sa dá usúdiť, čo je podstatné pre odpustenie hriechov. Hriechy sa odpúšťajú skrze vieru v Božieho Syna Ježiša Krista. Nevera v neho je priame pôsobenie proti moci Ducha Svätého odpustiť. Odpúšťajú sa aj pre veľkú lásku. Pre úprimnú ľútosť a pokoru. Moc odpúšťať hriechy dáva Duch Svätý ktorý je činný. Hriech proti Duchu Svätému, teda zatvrdilosť proti Božej Pravde znemožňuje Bohu odpustiť hriech, lebo tomu sám človek bráni a takému nikdy odpustené nebude. Ježiš tú moc dal ďalej svojim učeníkom odpúšťať hriechy. Komu oni odpustia, tomu budú hriechy proti Bohu odpustené.
